Zdravotníctvo - Trhová komodita, alebo verejný statok?

Autor: Tomáš Nezval | 18.11.2011 o 1:19 | Karma článku: 10,08 | Prečítané:  2484x

Vo svetle aktuálneho diania v zdravotníctve sa rozprúdila v médiách, medzi lekármi ale aj laickou verejnosťou intenzívna diskusia o príčinách a povahe problémov súčasného slovenského zdravotníctva. Robia sa prepočty hodinovej mzdy, poukazuje sa na množstvo nadčasov, vyčísľujú sa reálne náklady, ktoré sú disproporčné s platbami od poisťovní, pretriasajú sa právne formy nemocníc, diskutuje sa trestnoprávna a morálna zodpovednosť jednotlivcov ako aj manažmentov a v neposlednej rade sme aj svedkami ideologického zápasu v rámci televíznych diskusií. To, čo som ale nezaznamenal je odpoveď na otázku aké zdravotníctvo na Slovensku chceme?

Základný fakt: Ak by sme chceli využiť celú súčasnú šírku medicínskeho poznania a na jej základe by sme sa snažili v maximálnej možnej miere pomôcť od choroby každému občanovi Slovenska v čo najkratšom čase, nestačili by nám na to zdroje ani ak by sme na zdravotníctvo vynaložili 50% HDP. A to i v prípade utopistického scenára o maximálnej efektivite a nulovej korupcii.

Ak prijmeme tento fakt (a pominieme spory o tom, či je tá hranica 47% alebo 52%) musíme prijať aj dôsledok, ktorý z toho vyplýva a to, že na Slovensku za tohto predpokladu nemôže každý občan dostať podľa najnovších poznatkov medicíny to najlepšie, v plnej šírke a hneď, pretože spoločnosť si to pri svojich ostatných úlohách a potrebách nemôže dovoliť. Zostáva nám tak nájsť hranicu do akej miery má byť dostupnosť zdravotnej starostlivosti verejným statkom a do akej trhovou komoditou.

Môžeme ísť cestou trhovej komodity, ktorou sa vydali v USA: dobrovoľné zdravotné poistenie, kde výška poistky určuje výšku nákladov na prípadnú starostlivosť. Nevýhodou tu je, že poisťovne sa chovajú v takto nastavenom prostredí čisto komerčne a podobne ako je tomu pri PZP motorových vozidiel sa snažia nárok poisteného v prvom kroku spochybniť, zamietnuť a plnenie oddialiť. To môže mať a aj má veľmi negatívne dôsledky. Naviac je v takomto systéme veľmi nízky pomer cena/výkon, pretože premietnuté na celú populáciu pri porovnaní USA aj napríklad so Slovenskom nevyznieva efektívne. Náklady na zdravotníctvo ako percento HDP: SVK 7,8% (1), USA 16%(2); očakávaná dĺžka dožitia: SVK 75 rokov, USA 79 rokov(3); mortalita detí do 5 rokov: SVK 15/1000 živo narodených, USA 19/1000 živo narodených(3). Benefitom je vedomie, že ak mám dostatočné súkromné zdroje, môžem si dovoliť poistenie, prípadne priamu platbu zdravotníckemu zariadeniu, fungujem v oficiálnom prostredí, nie v šedej zóne a úplatkoch a mám prístup k špičkovým odborníkom, ktorí majú k dispozícii špičkové vybavenie.

Druhá cesta je cestou ultimátneho verejného statku, teda zaistiť všetkým občanom bez rozdielu rovnaký prístup k lekárskej starostlivosti na úrovni dosiahnutej „všeobecnou dohodou“, ktorá reflektuje množstvo dostupných zdrojov. Osobne si takýto model neviem predstaviť ani v osvietenskej vojenskej diktatúre, preto je nutný určitý ústup od ideálu ak chceme vôbec uvažovať týmto smerom. Snáď budete so mnou súhlasiť, že napríklad zväčšenie poprsia je čisto kozmetický zákrok a mal by patriť aj v tom najsolidárnejšie ponímanom zdravotníctve medzi výkony plne hradené zo súkromných zdrojov a v čisto komerčnom prostredí. Nie je úlohou štátu starať sa o veľkosť poprsia svojich občanov. Naopak salmonelóza, alebo zlomenina sú zdravotné stavy, kde by mala byť poskytnutá rovnaká starostlivosť ihneď a všetkým bez rozdielu. Problém nastáva v momente, ak máme viac riešení, ktoré majú rôzny stupeň benefitu a rôzne náklady. Typickou diagnózou nech je artróza bedrového kĺbu. Môžeme zmierniť bolesti a spomaliť progres tabletkami (lacnejšie), alebo operovať (drahšie). Ak sa aj rozhodneme operovať, môžeme použiť lacnejšiu variantu, kde je pravdepodobnosť zlyhania protézy v priebehu 6 rokov cca 4%(6), ale stojí 830€(4), alebo drahšiu variantu, kde je pravdepodobnosť zlyhania v priebehu 6 rokov pod 1%(6), tá stojí okolo 2400€(5). Majú byť všetci operovaní a všetci drahším variantom? Na to ale nemáme! Na Slovensku sa tak vyvinul dlhodobo deformovaný systém, ktorý sa deformuje tým viac, čím viac sa otvárajú nožnice medzi možným a finančne dostupným. Ani jeden z reformných zdravotníckych zákonov si totiž nedovolil siahnuť na základnú dogmu zakotvenú už v zákone 20/1966 „O péči o zdraví lidu“ a síce, že každý pacient má právo na najlepšiu dostupnú starostlivosť dľa aktuálnych poznatkov medicíny. Každý reaguje na motivácie, to je základný ekonomický fakt. Budeme sa teda naďalej tváriť prekvapene, ak pri limite poisťovne 6 „lepších“ endoprotéz mesačne rozhodne kompetentný vedúci lekár o takejto protéze pre svoju rodinu, známych, alebo jednoducho pre toho s tučnejšou obálkou, ak vieme, že „zákazníkov“ máme v tomto systéme limitov objednávaných už na rok 2013? Aby bolo jasné, ja korupciu neobhajujem, nepraktizujem, vadí mi, ale neprekvapuje ma.

Dostávame sa do bodu, že je nutné nastaviť hranicu medzi tým, čo je „verejné“ a plne uhrádzané poisťovňami,  čo je „súkromné“, plne hradené pacientom a čo je „prospešné, ale nie nevyhnutné“ a malo by byť s čiastočnou úhradou z verejných aj súkromných zdrojov. Táto tretia možnosť je na Slovensku pri liekoch, ale nie pri zdravotníckych výkonoch! Aj keby ste chceli tak si nemôžete priplatiť za lepšiu endoprotézu. Môžete ísť do súkromného zdravotníckeho zariadenia, kde si ale platíte všetko komplet.

Hľadanie hranice bude veľmi ťažké, pretože je to politické rozhodnutie a oznámiť ľuďom, že nebudú mať nárok na všetko a hneď je politická samovražda, aj keď de facto ten čas už je tu. Bohužiaľ systém fungujúci na princípoch socialistického Československa 60tych rokov, z ktorého boli už sprivatizované lukratívne odvetvia, kde poisťovne môžu odčerpávať zisk zo zdravotnej dane aj keď majú pohľadávky voči zdravotným zariadeniam a pacientov na čakacích listinách nemôže prežiť. Nehovoriac o ekonomickom nezmysle: „Uznávame, že to bol náš poistenec, uznávame, že potreboval liečbu, uznávame, že bolo nutné ju okamžite poskytnúť, uznávame, že liečba, ktorú ste realizovali bola lege artis, ale prekročili ste limit, takže si to zaplaťte z čoho chcete, od nás ani cent.“

Prečo sa teda spustil práve teraz taký výrazný protest lekárov? Prečo sme vo výpovednej lehote v čase krízy? Lebo sa začíname konečne po 22 rokoch od nežnej chovať trhovo, ale čestne a boli by sme radi ak by tu o pár rokov vôbec nejaký „zdravotný trh“ bol. Nechceme každý deň z ekonomického hľadiska riešiť komu dáme lepšie lieky, komu odoperujeme zlomené zápästie vnútornou dlahou a komu len drôtmi*, nechceme na konci víkendu pacientom na úrazovej ambulancii oznamovať, že si bohužiaľ musia kúpiť elastický obväz a octanovú masť v lekárni a podvrtnutý členok si obviazať doma, lebo nám už došiel materiál. Nechceme tráviť stovky hodín nadčasov a nechceme od pacientov úplatky, ale slušne sa uživiť svojou prácou. Urýchľovače, ktoré v ostatnom čase prihodili politici do dlho sa tlakujúceho kotla boli zníženie platieb štátu za svojich poistencov, nesystematická redukcia lôžok a oddelení, zníženie limitov a snaha o urýchlenú transformáciu koncových nemocníc na a.s. bez akejkoľvek diskusie, bez inej ako ekonomickej analýzy, bez dopadových štúdií a bez modelov „čo ak...“. V akciovkách sú platy nižšie, nákladní pacienti presúvaní kamkoľvek, hlavne inam, najčastejšie na vyššie pracovisko a ekonomické oddelenie ide lekárom po krku pri každej ordinácii. Naozaj sa čudujete, že „práve teraz“? A kedy by to asi tak bolo vhodnejšie? Až keď sa Grécko vráti na finančné trhy?

Záverom. Nerobím si ilúzie, že sa vyrieši všetko a hneď. Konečne sa ale naštartovala diskusia. A kým nebude písomný a záväzný súhlas MZ o splnení 4 požiadaviek LOZu musím ponechať svoju výpoveď v platnosti. Pre mňa osobne je to buď vízia zlepšenia stavu v dohľadnej dobe, alebo jednosmerný lístok na západ. A to bez ohľadu na to, či to takto radikálne vníma aj 2400 mojich kolegov.

Tomáš Nezval

*Skôr ako vznikne o tomto bode diskusia, aj osteosyntéza Kirschnerovými drôtmi je v určitých prípadoch správna voľba s dobrými výsledkami, ide len o to aby sa zohľadňovali indikačné kritériá a očakávaný výsledok a nie v prvom rade náklady.

Poznámka: Len ďalší námet na zamyslenie a do diskusie. Aj v takých jasných diagnózach ako salmonelóza alebo zlomenina môže byť miera zavinenia rôzna. Má dostať rovnakú starostlivosť každý bez rozdielu na to či sa nakazil zo zákuskov na svadbe, alebo zjedol vianočný šalát ešte po Novom roku „lebo mu to bolo ľúto vyhodiť a ešte tak moc nesmrdel“? A máme sa rovnako postaviť k zlomenine staršej panej, ktorá sa potkla o koberec a zlomenine opitého mladého muža, ktorý spadol zo stromu, keď kradol v susedovej záhrade čerešne? (reálne prípady!)

 

  1. http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-11-042/EN/KS-SF-11-042-EN.PDF
  2. http://en.wikipedia.org/wiki/Health_care_in_the_United_States
  3. http://www.who.int/gho/countries/en/
  4. http://www.zmluvy.gov.sk/data/att/22442_dokument.pdf
  5. www.crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=167635&text=1
  6. http://sar.mfn.sk/file/subory/SAR_analyza_2003_2008.pdf - porovnanie celkového zlyhania najčastejších kombinácií Chirulen – Centrament celocement vs. Charnley-Corail necement.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?